Žánrové živé striebro a nové zvraty. Bring Me The Horizon – Post Human: Survival Horror (Recenze)

Jedna z najvplyvnejších metalových kapiel posledných desiatich rokov sa ozýva s novým EP, ktoré má byť súčasťou väčšieho projektu s názvom „Post Human“. Na prvej časti tohto projektu sa Bring Me The Horizon vracia až prekvapivo hlboko ku svojim koreňom.

Bring Me The Horizon sú s každým releasom zárukou nesmiernej kvality. Ich tvorba každým vydaným albumom polarizuje a silno rezonuje hudobnou scénou. Po release posledného plnohodnotného albumu AMO, ktorý fanúšikovskú základňu rozdelil azda najviac od vzniku kapely sa giganti zo Sheffieldu vyjadrili, že pravdepodobne už nikdy nevydajú plnohodnotný album a budú sa venovať radšej kratším EP. Hneď na to BMTH potvrdili svoje slová a vydali experimentálne EP so zvukom, ktorý ťažil najmä z elektronických a ambientných prvkov. Po music to listen to… sme sa dostali k singlu Ludens, sprievodnej piesne k videohre Death Stranding. Tu sa začína životný cyklus nového nadupaného EP Post Human: Survival Horror.

A že sa s tým Bring neserie ani trocha. Nikoho neprekvapí, že Dear Diary, nešetrí elektronickými prvkami no ihneď prvý song je zrejme najtvrdšou piesňou akú BMTH vydali za dosť dlhé roky. Frenetický rytmus, ešte frenetickejšie gitarové minisólo, bubny napumpované guľometnou kadenciou a screamujúci Oli Sykes. Fakt sme v roku 2020? Pri Bring Me The Horizon si chcene-nechcene musíme zvyknúť na to, že nebudú hrať podľa pravidiel a Dear Diary, je poriadny úder pod pás. V tom najlepšom zmysle slova.

Po sebe nasledujú tri známe single Parasite Eve, Teardrops Obey. Prvý menovaný je Bring už predsalen v tradičnejšom modernom kabáte, kde väčšina piesne je vedená atmosferickými klávesami Jordana Fisha, ktorý postupne buduje a exploduje breakdownu v strede piesne, čo na prvé počutie bolo veľmi príjemné prekvapenie. Príjemný pocit však neodchádza ani po ďalších vypočutiach. Parasite Eve však vyniká svojou ťaživou, apokalyptickou atmosférou spojenou s veršami, ktoré kde a tu odkazujú na momentálnu covidovú situáciu, politiku a ich vplyv na súčasnú spoločnosť.

Pri poslednom singli, Teardrops (toho času se přes týden držící v trendech na tuzemském Youtube), je v prvom rade potrebné hneď na začiatku priznať silné vibes Meteory od Linkin Park. Nepôsobí to však ako jednoduchá vykrádačka. Najčerstvejší singel má silný rádiový nádych, čo už síce pri BMTH nijako neprekvapuje, avšak vzhľadom na to, že je to Bring tak aj „rádiový singel“ je záruka mimoriadnej kvality. Mladé alebo béčkové kapely, ktoré sa pohrávajú s myšlienkou urobiť svoj zvuk bližší metalovým rádiám by si mali Teardrops poriadne naštudovať. Ako v prípade väčšiny rádiovo ladených piesní je chrbticou celej piesne refrén. A ten je zvládnutý brilantne. Je nákazlivý, melodický a zároveň len na pár sekúnd agresívny, takže poslucháč čaká že sa ešte pieseň niekde zvrtne. A na pár sekúnd sa fakt aj zvrtne.

No a keď sme pri refrénoch tak nemôžeme vynechať ani Obey na ktorom hosťuje britský fenomén Yungblud. Obey je pre Bring Me The Horizon plavbou do industriálnych a nu-metalových vôd, ktoré dvojica spevákov zvláda s mimoriadnym štýlom. Kombinované vokály YungbludaSykesa vytvárajú príjemnú urgenciu a keď sa refrén posunie do svojej druhej časti… Tak dobré refrény by mali byť ilegálne.

Itch For The Cure (When Will We Be Free?) je predĺžené intro k nasledujúcej piesni Kingslayer kde vypomáha japonská dievčenská metalová kapela Babymetal a dočkáme sa na ňom silných vibes kultovej kapely Pendulum. Kingslayer je pravdepodobne druhou najtvrdšou piesňou, ktorú Bring Me The Horizon vydali za posledné roky. Vo svojej jednoduchosti je Kingslayer mimoriadne chytľavou kombináciou tradičného zvuku BMTH, miernych djentových chugov a infantilnej, avšak o to viac chytľavej, elektroniky, ktorú nevedie niekto iný ako Babymetal. Dokopy to hrá geniálne a vynárajú sa ďalšie prirovnania k Pendulum, najmä ak si spomínate na pieseň kde Pendulum featovali s In Flames.

1×1 pokračuje na kolaboratívnej vlne, tentokrát s punkovo-grimovou ženskou dvojicou Nova Twins. 1×1 je najmä spomalením nastoleného tempa a popri extrémne chytľavom zvyšku piesní trocha bledne, avšak nezaostáva natoľko aby rušilo. BMTH spolu s Nova Twins tu robia stávku na pomalý, smútkom nabitý refrén. Tu a tam sa vynorí Charli XCX vibe, ktorý sa postupne pridávaním agresivity presunie do katartického veľkého refrénu. Je nutné poznamenať ako skvele sa Bring dokáže viezť na vlne kedy odkazuje na rôzne kapely a hudobné akty bez toho aby zneli ako vykrádanie.

Ludens ako úplne prvá ochutnávka tohto albumu ešte stále nepôsobí ohrane aj napriek tomu, že o pár dní oslávi rok. Drží si svoje miesto veľmi slušne. Spočiatku som mal obavy ako Ludens zapadne do celkového zvuku albumu najmä kvôli tomu, že znie predsalen trocha ináč ako ostatné vydané single no v kontexte tohto EP si zachováva svoju unikátnu tvár a zároveň nepôsobí príliš „out of place“.

Záverečný duet s Amy Lee, známej najmä z Evanescence krkolomne nazvaný One Day The Butterflies Left Will Be In Your Chest As You March Towards Your Death je bohužiaľ najslabším miestom celého EP. Ide o jednoduchý klavírny slaďák kde si Amy LeeOli vymieňajú slohy a postupním budovaním sa dostáva do epického finále, ktoré sa končí nesmierne rýchlo. Chýba tu podľa môjho názoru chýba ešte minútka-dve na poriadne vyvrcholenie.

One Day… je však pravdepodobne segmentom, ktorý bude prepájať Post Human: Survival Horror s ďalšou časťou tohto projektu, preto by som sa vyhol jeho kritizovaniu a vytvoril si naň názor v kontexte s ďalším nasledujúcim EP, ktorého by sme sa podľa všetkého mali dočkať niekedy na jar-leto 2021. Podľa odvážnych slov kapely by sme sa mali celého cyklu Post Human dočkať v priebehu ďalšieho roka. Survival Horror je pre BMTH spektakulárny návrat ku koreňom, ktoré sú oblečené do moderného kabátu, ktorý odkazuje na rôzne zákutia vývoja hudobnej scény za posledných 20 rokov.

Text // Kubo

13. 2. 2013 – v toto na oko banální datum vzniklo něco, co z původního skromného a ne úplně sebevědomého článku přerostlo v nynější podobu. Právě v tento den totiž světlo světa poprvé spatřila Klubovna. Z původně hudebně publicistické rubriky na jednom z webzinů vznikl samostatně soběstačný projekt, který se však snaží navázat na původní ideu. Nedělat ze svých fanoušků pouhé bezduché konzumenty, ale aktivní součást celého mimořádně interaktivního projektu.

Sleduj nás na: