Prešiel rok aj niekoľko mesiacov a po albume Černobílej svět sa do Sheenovho sveta vliali farby. Album Barvy je akýmsi opozitom posledného albumu a nebude žiadným prekvapením ak bude Sheenov nový počin rovnako úspešný. Ak nie o niečo viac.

Meno Viktor Sheen sa na česko-slovenskej hudobnej scéne ešte pred pár rokmi spájalo hlavne s podarenými trackmi Tchiboa Nescafé, ktorými explodoval na scénu. Viktor je tri roky po odchode z Blackkwoodu na nezastaviteľnom raketovom vzostupe a to, že hrá svoju životnú formu a nezaspal na vavrínoch, ktoré mu priniesol Černobílej svět potvrdil naposledy aj skvelým refrénom na najnovšom albume slovenskej rapovej legendy Kontrafakt. Barvy boli ohlásené prakticky týždeň pred svojím vydaním, bez akéhokoľvek avíza a netrvalo ani len 24 hodín na to aby len na Spotify presiahol hranicu milióna prehratí.

Samotný album je ďalšou introspektívnou sondou do Sheenovho vnútra a reflektuje pocity z nadobudnutej slávy a turbulentného života s ním spojeného. Táto poloha Sheenovi ako rapperovi, ktorý nikdy nemal problém ukázať svoje vlastné citlivé vnútro veľmi sedí a vidno, že sa v nej našiel. Taktiež teší, že Sheen sa postupne vyrovnáva so svojimi démonmi a je to počuť na jeho nálade a textoch. Nestal sa z neho za rok motivačný tréner, no srší z neho život a novonadobudnutá pozitivita. Na textoch je podobne vidno, že Sheenov svet síce naberá farby, no aj tak si tento lifestyle na ňom vyberá istú daň. Celé to tak pôsobí veľmi real, ale zároveň úprimne, bez zbytočne pridaného pozlátka ktoré by celý produkt len robilo umelým. Barvy sú takto po textovej stránke dospelé a nestrácajú nadhľad, ktorý je dnes Sheenovým najväčším trademarkom. So zdravým pohľadom na svet tak získava o to viac farieb.

Veľmi poteší aj pieseň v ruštine, dnes už prakticky povinná jazda na každom Sheenovom albume. Som rád, že Viktor nezanedbáva svoje korene. Počuť pieseň v inom jazyku vždy pridáva nahrávke kus osobnosti a jedinečnosti. Zároveň tak Sheen pôsobí aj kúsok exoticky aj napriek tomu, že sa stal obľúbeným domácim miláčikom.

Po zvukovej stránke je album príznačný k svojmu menu, beaty sú rozmanité, hravé a svojím spôsobom príjemné. Inšpirácií je tu mnoho, od ľahkých latino influences na Plastic, po úplný 80’s banger – Sunset Boulevard. Nakoniec, väčšina beatov hra veľmi dobre a zároveň si zachovávajú známy „zasnený“ sound, na ktorom Sheen pracuje od Junglera. Najväčšou zmenou oproti predošlému albumu je práve pozitivita a život, ktorým album prekypuje. Veľmi poteší, že Sheen sa nevzdáva svojho spevavého prejavu a v niektorých momentoch, ako napríklad na spomínanom Plastic, príjemne prekvapuje svojim hlasom. Z produkčného hľadiska je album zvukovo plný, bez rušivých zvukov a je mu máločo vytýkať.

Barvy sa vo svojom životnom cykle nepochybne nevyhnú porovnávaniu s extrémne úspešným predošlým počinom. Nahrať album, ktorý je vyústenie, či pokračovanie životného príbehu načrtnutého minulý rok pôsobí ako veľmi solídny a podarený spôsob ako obidva albumy prepojiť a ukázať ich v spoločnom svetle, ako polárne odlišné pohľady na rovnakú stranu života. Viktor Sheen tak nadviazal na svoj úspech v životnej forme a potvrdzuje, že sa nedostal až tam kam sa dostal úplnou náhodou ale stojí za tým kopa driny, srdca a talentu.

Text // Kubo