Trvalo to síce niekoľko rokov, ale chalani zo Skywalker právoplatne potvrdili, prečo sú na scéne kapelou číslo jeden. Po dlhých siedmych rokoch od ich posledného albumu, po štyroch rokoch od EP Sugar House, sa Skywalker vracia na scénu v plnej paráde. S jedným z najkvalitnejších albumov na scéne.

Dlhé čakanie sa skončilo. Late Eternity je tu. A že to čakanie stálo za to! Skywalkeru sa podarilo nahrať album so svetovými parametrami. Ale prekvapuje to vôbec niekoho? Pražská kapela od samého začiatku mierila na najvyššie priečky. A s ich novým albumom svetová scéna vyzerá právom na dosah. Ak už v jeho hrsti nie je.

Už od svojho samotného zrodu Skywalker zaujal svojim melodickým a občas popovým prístupom k hardcoru. Podarilo sa im tak, čo sa podarí máloktorej kapele. Zjednotiť fanúšikov dvoch pomerne rôznych fanúšikovských základní. Na Sugar House sme dostali ochutnávku toho, ako by mohol znieť moderný hardcore s dospelým a ambicióznym zvukom. Niekde tu sa vynárajú mierne paralely s už neexistujúcou kapelou Your Demise.

Žánrové zväzky však Late Eternity nijako neprospievajú. Môžeme sa baviť o tom, či jednotlivé piesne ešte vôbec sú hardcorové. A keď aj nie sú, tak sú úplne komfortne metalcorové. Alebo post-hardcorové. Alebo popové. A v konečnom dôsledku na tom absolútne nezáleží. Nový album Skywalkeru je urobený tak, aby zaujal hádam každého, koho táto scéna zaujíma alebo sa v nej pohybuje. Zároveň však album nie je ochudobnený o nič ako tak v mnohých prípadoch býva. Prívlasok dospelý sa používa pri moderných kapelách často ako nadávka, pretože súvisí so zjednodušovaním materiálu. Nový materiál Skywalkeru znie nesmierne dospelo, avšak dobre dospelo.

Extrémne veľa kapiel má problém skombinovať dva svety – tvrdých, ťažkých riffov vo veršoch a clean singingu v refréne. Ak sa to nezvládne, tak to môže pôsobiť ťažkopádne a nasilu. Piesne strácajú vybudovanú atmosféru a znejú ako dve rôzne kapely, bijúce sa o svoj čas na piesni… ale to v prípade Skywalkeru neplatí. Piesne znejú organicky, Jay Kučera si v niektorých miestach ide vyspievať svoje srdce, ako napríklad v jemnej melodickej balade Justify Me, či v inom mieste zasa vykričať hlasivky. Atmosféra nepoľaví ani v jednom mieste a refrény znejú ako prirodzené, logické vyústenie doterajšej nastolenej atmosféry. Ale to Skywalker vždy vedel. Za spomenutie v tomto prípade stojí Precious.

Toto všetko funguje najmä kvôli svetovej produkcii, ktorá celej nahrávke komfortne pridáva o jednu pomyslenú hviezdičku naviac. Zvuk je skutočne fenomenálny. Všetko má svoje miesto, gitary sa neprerezávajú cez zvyšok inštrumentov, bubny majú tú správnu energickú explozivitu a dokonca aj basgitara je počuteľná na miestach, kde ju má byť počuť – napríklad Charon’s Song.

A túto pieseň musím mimoriadne vyzdvihnúť. V intre je príjemným odkazom na Deftones, čo je v mojich očiach automatická výhra. V spievaných, melodických veršoch sa dostane do spotlightu Damián s chytľavým bubnovaním, ktoré pripomína Prodigy. No a refrén, akoby staval štruktúru klasickej metalcorovej piesne naopak. Namiesto kričaných veršov a spievaného refrénu dostaneme spievané, vzdušné verše a mohutný refrén. Ak by som si mal zvoliť jednu pieseň za svojho favorita, tak je to rozhodne Charon’s song.

Je potrebné spomenúť aj množstvo ambicióznych featov na albume. Hymnický Setting Stone so spevákom z Landmvrks. Spomínaná balada s poriadnym breakdownovým ukončením, Justify Me, kde hosťuje Kassim z bývalej ALAZKY. Nasraný Sand God, kde dynamiku dotvára Connor z Our Hollow, Our Home. Aby toho nebolo málo, tak si vypočujeme aj tuzemský feat, o ktorý sa postará anjelská Zea na piesni For You // Through You. Všetky featy sú mimoriadne podarené. Ak však mám povedať pravdu, tak mi najviac imponuje Zea – práve kvôli jej nesmierne charakteristickému hlasu.

Skvelých momentov je však na albume neúrekom. Ak by som sa mal pozastavovať pri každej piesni a jej individuálnych momentoch tak má táto recenzia dĺžku kratšieho románu. A to som ani nespomenul videoklipy, ktoré release tohto albumu sprevádzali. Skywalkeru sa podarilo v tunajších vodách to, čo sa podarí len málokomu. Vydať album, ktorý sa svojou kvalitou bezproblémovo môže pasovať aj so suverénne väčšími menami. Late Eternity je neskutočne dobrý kus hudby. A bude veľmi obtiažne tento album zosadiť z trónu najlepšieho albumu scény na tento rok. Ak nie vôbec. Ale, čakal niekto od Skywalker niečo iné?

Text // Kubo