Čím se pyšní prvopočin Brando’s Eyes? (Recenze)

Pražská kapela Brando’s Eyes sa predstavuje so svojím prvým uceleným hudobným počinom. Ako sa mu darí a ako znie moderný post-hardcore v podaní tuzemskej kapely?

Prvé albumy kapiel bývajú obtiažne. Prvé EP o to ťažšie. Všeličo chrapčí, bubny znejú ako St. Anger od Metallicy a basgitara vlastne ani neexistuje. Pražskí Brando’s Eyes tento problém vyriešili veľmi sympaticky. Čo sa na celkovom poslucháčskom zážitku rozhodne vypláca. Veľmi si cením nápad ísť so svojím prvým uceleným kusom hudby za profesionálnym producentom.

Už veľmi veľa nahrávok padlo práve na produkčnej časti. Samozrejme, boli tu kapely kde „surovosť“ a neotesanosť zvukovej časti padla na úrodnú pôdu, avšak pri takom žánri ako je moderný (alebo „nu“) post-hardcore či metalcore sú chyby v produkcií (zámerné či nezámerné) skôr na škodu. Tension ťahá hore najmä to ako na ňom po zvukovej stránke nepoznať, že je to prvá nahrávka kapely.

Čo sa kreatívnej stránky týka Tension je zaujímavý najmä svojou nestálosťou – každou chvíľou sa nálady piesní menia a rovnako aj celé EP na rôznych miestach žánrovo len veľmi ťažko popísateľné. Na necelých dvadsiatich minútach debut nestíha nudiť pretože stále je niekde inde. Na jednom mieste prekvapí najmä chytľavý refrén, ktorý šikovne robí kostru celej piesne ako je to napríklad pri Maze, ktorý je tradičnejšou post-hardcorovou piesňou, ktorá sa veľmi ladne hrá s hranicami tradičnejšieho metalcoru – tak ako sme zvyknutí počuť od väčších kapiel ako napríklad Of Mice & Men či novšia tvorba Beartooth.

A potom niekde chytí práve nefalšovaná hardcorová nasranosť a príjemné bežecké tempo piesne ako je to v prípade Boiling Brains – ktorý veľmi dobre funguje ako záverečná pieseň celej nahrávky. Boiling Brainsby som zároveň označil za najpodarenejšiu pieseň z celého EP – najmä kvôli jej nepoľavujúcemu tempu a veľmi príjemnému breakdownu.

Na druhú stranu však treba povedať, že takáto žánrová a kreatívna nestálosť môže pôsobiť občas trocha rušivo. Je rozhodne nefér Brando’s  Eyes krivdiť za to, že sa hľadájú alebo prešľapujú medzi žánrami na svojom debutovom EP, ktoré má byť najmä o hľadaní svojho vlastného zvuku. No do budúcna treba rozhodne siahnuť po jednom „zvuku“ a ten budovať naplno, pretože takéto hudobné preskakovanie sa síce dá počúvať na tak malom priestore ako je 20 minút avšak na dlhších nahrávkach, (ktoré dúfam, budeme počuť čoskoro!) to môže pôsobiť skôr rušivo. Na debutový album je to však veľmi slušný kus hudby s veľmi veľmi dobrým zvukom.

Křest nové EPčka Brando’s Eyes proběhne i za doprovodu Klubovní Pouštěčky

Autor: Kubo // Foto: Neny

13. 2. 2013 – v toto na oko banální datum vzniklo něco, co z původního skromného a ne úplně sebevědomého článku přerostlo v nynější podobu. Právě v tento den totiž světlo světa poprvé spatřila Klubovna. Z původně hudebně publicistické rubriky na jednom z webzinů vznikl samostatně soběstačný projekt, který se však snaží navázat na původní ideu. Nedělat ze svých fanoušků pouhé bezduché konzumenty, ale aktivní součást celého mimořádně interaktivního projektu.

Sleduj nás na: