Nu-metal je mŕtvy, nech žije nu-metal! Emmure – Hindsight (Recenze)

Králi metalcorovej scény Emmure sa vrátili po brilantnom albume Look At Yourself z roku 2017. Nový line-up kapely sa zocelil a znie lepšie, tvrdšie a prepracovanejšie než doteraz.

V posledných rokoch sa na scéne roztrhlo vrece s kapelami, ktoré svoje inšpirácie hľadajú práve v nu-metale. Emmure sa k týmto koreňom priznávajú od samotného vzniku kapely aj napriek tomu, ako bolo naň nazerané ešte pred pár rokmi elitami scény. Práve teraz, keď sa z nu-metalu stáva žáner, ktorý si osvojila väčšina scény tak Frankie a Emmure ukazujú, že sú znova len o krok napred pred celou scénou.

Príznačne pomenovaný album, Hindsight, je akýmsi egotripom centrálnej postavy Emmure. Hlavná tvár kapely počas celej polhodiny oslavuje samého seba a svoju kapelu pasuje niekoľkokrát za kráľa scény. Frankie si je vedomý toho ako kapely až nápadne pripomínajú a kopírujú zvuk ktorý Emmure nastoľuje na scéne už toľko rokov a venuje tomu aj pár riadkov v piesni Trash Folder“Write your songs all day, riffs and lyrics change, but you end up sounding JUST LIKE ME”. Podobných narážok na metalcorovú scénu sa tu nájde ešte neúrekom, avšak drzý a arogantný tón je predsa len niečo, čo túto kapelu robí tak veľmi milovanou a zároveň nenávidenou.  

Po hudobnej stránke je to to, na čo sme od Emmure zvyknutí. Tvrdé a nechutne tlsté riffy o ktoré sa stará nový kreatívny mozog kapely a legenda scény Joshua Travis bijú do hlavy ako kladivo. Agresívne, rytmické numetalové bubnovanie sprevádza stupídne tvrdú gitaru, a platne ich možno označiť za čierneho koňa tohto albumu, ktorý (nie práve) potichu ťahá tento album. Samozrejme, aj basa samotná je podladená tak nízko, že šteklí až v žalúdku, čo je stále plus.  Pri tom ako veľmi si Emmure osvojujú svoju nu-metalovú stránku nesmú chýbať ani elektronické prvky ako glitche a sample ktoré vytvárajú o to viac špinavú avšak skvele znejúcu atmosféru.

Aby tej oslavy nu-metalu a hiphohopvej scény stále nebolo málo tak na piesni Thunder Mouth si môžeme vypočuť Frankieho ako robí svoj najlepší Jonathan Davis (Korn) impression, kedy stredná pasáž piesne svojmi vokálmi až nápadne pripomína práve Freak on a Leash od Kornu. V druhom prípade je I’ve Scene God zrejme najbližšie k tomu čo by sme dostali, keby sme skombinovali rap so zvukom Emmure. A že to neznie zle!

Album obsahuje 13 piesní a drží sa dĺžky 31 minút. To sa na prvý pohľad môže javiť veľmi krátko, no viac než polhodinu na to, aby Emmure dokázali, že sú fakt kráľmi na scéne ani netreba. Hindsight neobsahuje ani jeden tón navyše alebo menej. Od svojej prvej sekundy je to agresívna, hutná a lepkavá stena zvuku od ktorej sa nedá odtrhnúť až kým to nedovolí ona sama.

Emmure is a cult.

Recenze // Kubo

13. 2. 2013 – v toto na oko banální datum vzniklo něco, co z původního skromného a ne úplně sebevědomého článku přerostlo v nynější podobu. Právě v tento den totiž světlo světa poprvé spatřila Klubovna. Z původně hudebně publicistické rubriky na jednom z webzinů vznikl samostatně soběstačný projekt, který se však snaží navázat na původní ideu. Nedělat ze svých fanoušků pouhé bezduché konzumenty, ale aktivní součást celého mimořádně interaktivního projektu.

Sleduj nás na: