Briti v tradičnej forme. While She Sleeps – Sleeps Society (Recenze)

Po pomerne nablýskanom a sčasti experimentálnom albume So What? sa While She Sleeps ozýva do sveta s crowdfundovaným projektom, príznačne nazvaným Sleeps Society. Nový album je oproti predošlému počinu rafinovanejším a precíznejšie urobeným dielom.

While She Sleeps netreba nikomu predstavovať. Extravagantný, spoločenský kolos z Británie už niekoľko rokov valcuje hudobnú scénu svojimi vždy solídnymi albumami. Po predošlom, menšom (nie príliš vážnom) zakopnutí na So What? sa zdá, že Briti našli ten správny recept medzi experimentovaním s rôznymi zvukmi, príznačnou hymnickosťou, extravagantnou gitarovou tvorbou a obyčajnou hardcorovou surovosťou.

Úvodná pieseň Enlightenment(?) sa začína nápaditou a energickou melodickou linkou, ktorá pamätníkom pripomenie dnes už v skutku starú tvorbu While She Sleeps. Prvotina albumu je dokonalým príkladom moderného zvuku tejto britskej kapely. Architectovské riffy, punková energia a explozívny hymnický refrén. Všetko ako po starom, len v novom, mierne elektronickom kabáte. You Are All You Need, jeden zo singlov, ktorý avizoval album, je opäť veľmi solídna pieseň. Šikovné, punkové bubnovanie energicky ženie pieseň vpred a tá v refréne vybuchuje do extrémnych rozmerov. Jedna z najlepších piesní While She Sleeps vôbec.

Systematic začína chytľavou elektronickou vsuvkou, ktorá tvorí kostru celej piesne. Refrén je extrémne nákazlivý. Je v tom cítiť miernu inšpiráciu, prevzatú od Northlane, ale nie natoľko aby to znelo ako vykrádanie. Tu to vyzerá tak, že While She Sleeps našli správny balans medzi tým, o čo sa snažili na predošlom albume a s tým, čo charakterizovalo ich predošlú tvorbu. Systematic je fakt banger. Zaslúžene sa radí, podobne ako predošlá pieseň, do výkladnej skrine While She Sleeps. Nasleduje poľavenie v neúprosnom tempe s emocionálnou piesňou Nervous, na ktorej hosťuje Simon NeilBiffy Clyro. Niet tu príliš čo vytknúť, pieseň kulminuje okolo fakt obrovsky znejúceho refrénu.

PYAI je dvojminútová výplň, ktorá de facto značí, že album sa láme vo svojej polovici. Osobne nie som fanúšik takýchto dvojminútových prestávok a po štvorminútovej emocionálno-melodickej piesni tento vzdušný interlude znie trocha zbytočne. Našťastie, okamžite sa vraciame tam, kde sme boli. Know Your Worth (Somebody) sa do ringu vracia energickým, punkovým a frenetickým riffom. Korunným šperkom piesne je poriadne nasraný breakdown, jeden z najlepších momentov na celom albume. Osobne si myslím, že je troška škoda, že po ňom nasleduje vzdušná, chillout pasáž, ktorá predznamenáva hymnicko-melodický koniec. Koncept agresívneho začiatku a následnej melodickej katarzie na konci je slušný, avšak chýbalo tomu nejaké lepidlo. Avšak, bavíme sa o fakt malých chybičkách krásy.

Prekvapivým momentom albumu je No Defeat For the Brave, kde sa dočkáme hosťovania legendy pop-punku Derycka Whibleyho zo Sum 41. Paradoxne, pri takomto zvučnom mene je  najsilnejším momentom celej piesne veľmi podarené gitarové sólo. Division Street je ďalším momentom na výdych od poriadného tempa. A zatiaľ, čo pri predošlej piesni som mal pocit, že sa album dostáva do akéhosi zvláštneho stereotypu punkových agresívnych riffov a hymnických refrénov, tak rozbúrať tento pocit klavírnou baladou nebolo práve to čo by som si zažiadal. Škoda.

Horká pachuť však na jazyku dlho neostáva, pretože ju okamžite zmetie tornádo menom Sleeps Society. Eponymná pieseň je hodná mena tohto albumu. Sleeps Society, je najlepší príklad na to, ako dnes znie While She Sleeps. Agresívny, trocha trashový riff, energické punkové bubnovanie, prímes elektroniky a charakteristický Lozov vokál, ktorý znie na niektorých miestach fakt famózne. Predposledná (a v skutočnosti posledná pieseň) Call of the Void je opäť emocionálna, melodická pieseň. Zaujímavým nápadom piesne je práve časť „(feat. Sleeps Society)“, Na piesni sa totižto podieľali ľudia, ktorí podporili vznik albumu na Patreone. Veľmi šikovný a vďačný nápad.

DN3 3HT alebo aj TH3 3ND je ďakovné, 7 minútové outro, kde každý člen kapely vyjadrí svoju vďaku fanúšikom. Tento nápad trocha škrípe v porovnaní s prevedením a mierne to kazí celkový dojem z albumu, aj napriek svojej symbolicky veľmi milej myšlienke. Úprimne pochybujem, že sa nájde niekto, kto po prvom vypočutí tohto albumu nebude túto „pieseň“ preskakovať. Opäť, škoda. Ale nápad je to fakt pekný a od WSS to znie úprimne. Aspoň tak.

Piaty album While She Sleeps je tak skutočne návrat do tradičnej hernej formy, ktorá je dnes už symbolom tejto britskej kapely. Každý vie na čo sa môže tešiť a to presne aj od While She Sleeps dostaneme. Aj napriek tomu tu sú isté pokusy o experimenty. Chtíč o vymanenie sa zo zaužívanej formuly je zrejmý, podobne ako na predošlom albume, ale je potrebné povedať, že je prevedený o niečo šikovnejšie a o niečo precíznejšie.

Text // Kubo

13. 2. 2013 – v toto na oko banální datum vzniklo něco, co z původního skromného a ne úplně sebevědomého článku přerostlo v nynější podobu. Právě v tento den totiž světlo světa poprvé spatřila Klubovna. Z původně hudebně publicistické rubriky na jednom z webzinů vznikl samostatně soběstačný projekt, který se však snaží navázat na původní ideu. Nedělat ze svých fanoušků pouhé bezduché konzumenty, ale aktivní součást celého mimořádně interaktivního projektu.

Sleduj nás na: