Berlin Manson: od debutu rovnou ke třem deskám (Rozhovor)

Slovenská kapela Berlin Manson se s hudbou rozhodně nemaže, po vydání debutového alba přišlo hned druhé a krátce na to i společné album s producentem NobodyListen.

Jak vznikala jejich tvorba, co je inspiruje a kam se jejich zvuk a vizuál posouvá, jak přemýšlí nad texty a co chtějí sdělit společnosti, o tomhle všem jsme si povídali v našem novém rozhovoru, který jsme natočili na letošním ročníku Mighty Sounds v Táboře, kde si kluci odehráli svou premiéru.

Taková rozehřívací otázka – jak se vám zatím líbí na Mighty Sounds?

Paťo: Zatiaľ sme tu asi tak 10 minút a super!

Adam: Hej, súhlasím, super, naučili sme sa ako nabiť náramok, dať tam 10€ a kúpiť si drink.

A to je důležitý. Každopádně my vás známe spíš z uzavřenějších setů v klubech. Co je vám příjemnější – hrát nějaký open air, nebo jste radši pro ty klubovější záležitosti?

Paťo: Ako za mňa osobne, tie klubovejšie koncerty sú lepšie. Ale tie open air koncerty majú niečo do seba. Môžu sa prísť ľudia pozrieť… Takí sa tam dostanú čo bežne neprídu na náš koncert takže to v tom má také svoje čaro, a to je cool.

Právě to mi na těch festivalech přijde skvělý – že tady nacházíte různou fanouškovskou základnu. Třeba oznámení vás mi tady přijde super, protože většinou je to tady založený na punkovějších, hardrockovějších kapelách. Vy do toho punku tak trochu směřujete, ale zároveň zasahujete i do nějaký alternativy, rapu, undergroundu…

Chtěla bych se teď zeptat na tvorbu obecně. Teď jste vydali zajímavou spolupráci – desku s NobodyListen. Můžete nám o tom něco říct? Protože je to projekt, který zarezonoval i v naší sféře, co vás sleduje už dýl. Jak se to vlastně upeklo?

Paťo: Ja iba toľko viem k tomu povedať že ako zarezonoval tak úspešne, nie podľa našich očakávaní. Takže úspešne.

Adam: Vzniklo to proste tak že niekde sme sa stretli a dohodli sme sa že pôjdeme do štúdia. Išli sme, urobili sme track, druhý sme rozrobili, tak sme išli zas, a zas ten istý scenár. A potom nás napadlo že či to nevydáme proste ako EPčko, a tak sme to vydali ako album. Žiadna väčšia veda v tom nebola, fakt taká skúšobňová, štúdiová sranda.

Vyšlo to nedávno, teď v červnu. Plánujete s Nobodym třeba live set nebo nějaké propojení koncertově?

Adam: Príde, príde, príde niekde.

Paťo: Tak prvý koncert s Nobodym, ktorý zahráme, nebude tu.

Adam: Áno, lebo nemá čas.

Tabiš: A ešte preto lebo som ja ten album nepočul a musíme si to nacvičiť ďalší týždeň. Ešte sa na to musíme pozrieť. 😀

Ještě se vrátíme k předešlý tvorbě. Minulý rok jste vydali rovnou dvě alba. Plánovali jste, že vydáte debut a zároveň ještě na to druhý album takhle naráz? A tvoříte teď taky ještě něco novýho?

Tabiš: My sme sa akurát vlastne tak bavili že teraz asi trošku zabrzdíme a dáme možno až celý rok pauzu, že budeme iba robiť a nedáme nič von.

Paťo: Dáme šancu aj ostatným!

Tabiš: A prečo toho bolo tak veľa sa asi vyjadrí Paťo.

Paťo: Ja môžem povedať k tomu toľko, prečo toho bolo tak veľa – nebolo to absolútne v pláne. Jediné čo bolo v pláne bol ten debutový album, Poor but Sexy.A ten druhý album nebol v pláne, až tak ďaleko nikdy nekalkulujeme, a chceli sme vydať nejaké veci na jeseň. Mali sme kreatívne obdobie, tak sme si povedali že spravíme jeden album, ďalší teda, miesto nejakého EPčka, a sparvili sme. A nebol to najlepší ťah, ale chceli sme to spraviť.

Možná by bylo dobrý se tematicky zastavit u vašich textů. Vnímáte se už jako „politickou kapelu“? Že to vyjádření skrz hudbu budete takhle, co se týče nějakých společensko-politických otázek?

Adam: Nikdy to pre nás ako nebola téma v tom zmysle že by to bol zámer. Tie témy, ktoré sa tam objavujú na tých albumoch, napríklad v tých mojich partoch, tak to sú proste témy, ktoré ma nejak prirodzene zaujímajú a o ktorých sa proste rozprávam s ľuďmi aj v hospode, proste premýšľam o nich. Takže sú akoby aj v tých textoch, ale nie je to tak, že by sme si proste najskôr povedali, že toto bude politický projekt alebo niečo. To vôbec. To je aspoň za moje party.

Edúv syn: Nie. Tak presne, ako povedal Adam, že nad tým sa nerozmýšľa. To sú veci, ktoré sú už tak automatizované, že to proste ide samo. Vždy to nejak vygeneruje môj mozoček a vždy to má nejaký politický výstup, ale nie je to priorita.

Na mě to právě občas působí až aktivisticky. Třeba mě hodně zaujal „Fuck off“. Tak mě zajímalo, jestli taková ta nasranost, která z nich jde, jestli to už to není ten směr, kam se chcete hudebně vydávat.

Adam: Tak to je srandovné, že ti to prišlo práve pri tom tracku „Fuck off“, lebo ten track je o tom že už by som chcel písať texty o niečom inom ako o náckoch. Ale je to dosť ťažké lebo ten fašizmus je proste všade okolo teba. Ale už ma to vlastne dosť serie. Vlastne by som chcel písať texty aj o niečom inom, ale je ťažké písať texty o niečom inom.

Když zmiňuješ ty nácky – dohledala jsem, že tě nějak napadli…

Adam: No napadli. My traja sme tam vlastne boli. Tabiš ešte vtedy nebol v kapele. Od kedy je s nami Tabiš, tak nás nenapadli náckovia. Tak to asi niečo znamená. Ale to bolo práve, my traja sme tam boli. Normálne prišli, vypli nás a išli preč.

A není to i nějak daný tou situací na Slovensku?

Adam: No jasné!

Edúv syn: Ono je to trošku špecifické, lebo to bol môj hood, západné Slovensko. A tam za tie Karpaty nedofúkol rozum. Fakt to funguje takto. A som hovoril chalanom, keď sme viezli dúhovú vlajku, že chalani, šípim problém, poletí fľaša. A reálne tá fľaša poletela keď sme tú vlajku vešali. Takže sa to naplnilo jedna k jednej. Takže len zhoda okolností že sme boli v Sedlákove, že inde by si to možno nedovolili. Alebo by to urobili inak a rafinovanejšie, že by zbili aj nás ostatných a nie len Adama.

Ona ta situace na Slovensku je taková v tenhle čas už vyostřenější. Vy se docela zapojujete do aktivit, nebo…?

Adam: Trochu, okrajovo. Skôr to proste podporujeme a keď je šanca nejak trochu pomôcť, napríklad zahrať alebo prezdielať, alebo povedať niekde niečo, tak radi. Ale určite to stojí na úplne iných ľuďoch, ktorí tomu venujú extrémne veľa času a energie.

A ty jsi teď v Praze… Je to kvůli situaci na Slovensku?

Adam: Nie, nie, nie. Nie kvôli situácii na Slovensku. My sme vlastne takmer všetci už v Prahe. Ale nie je to kvôli tej situácii. Ja to tak nepociťujem. Ja som sa tam odťahoval úplne organicky. Ani som to nebral tak že utekám z tej krajiny. Proste šiel som do Prahy kvôli škole.

Ono možná i ta tvorba a scéna tady nabízí pak víc možností…

Adam: No, bolo to prirodzené pre mňa, ten presun do Prahy. Mám rád veľké mestá, tak som sa presťahoval do toho najväčšieho mesta, ktoré bolo k dispozícii doma, kde som rozumel.

Plánujete teď ještě nějaký nový projekty? Zaujalo mě třeba, že jsi si přičichnul i k režii. Viděla jsem, že jsi vydal film – ALEX a Prcat. Neuvažoval jsi, že byste udělali něco jako hudební filmovou esej… nějaký delší hudební videoklip?

Adam: Počuj poviem ti takto. My sme náš prvotný cieľ s Paťom, ešte keď sme úplne začínali, sme to brali tak, že tú hudbu trošku. Ale náš cieľ bol film, že filmové hviezdy by sme my dvaja chceli byť. Čiže keby náhodou by niekto hľadal hercov na jednu nemú rolu a druhú ukecanú…. Áno zaujíma nás to, určite natočíme film. Berlin Manson film.

Edúv syn: Vieš kto to chcel prvý urobiť? Muzikál alebo čo to bolo? Wilderness. Oni chceli strašne urobiť z tej trojky nejaký, a teraz neviem, či muzikál alebo divadlo. Nepamätáš si to?

Adam: Nie, nie, nie ale to je dobré.

Edúv syn: Samozrejme sa to neuskutočnilo.

Ty máš právě něco do činění i s divadlem. Pokud je to furt pravda, tak studuješ na DAMU. I to by se docela nabízelo jako propojení…

Adam: Akože to prepojenie divadla a hudby je trošku cringe, tam som veľmi skeptický, že už veľa ľudí malo nápad. Ale robili sme s Paťom ten Prcat – to je akoby film, respektíve taká inštalácia. Tam Patrik robil hudbu a ja som akoby robil ten koncept. Takže určite. Tým že ja robím to divadlo a Paťo hudbu a zase on sa zaujíma dosť o video a tak, je to proste vždy na stole. Aj tie klipy nás vždy baví robiť.

Právě že vaše videoklipy jsou vždycky vizuálně fakt skvělý, nebo aspoň mě fakt baví. Proto mě to nabízelo k té otázce, jestli jste nad tím třeba nepřemýšleli to propojit filmově.

Tabiš: Áno premýšľali sme. Ja som len chcel povedať, Adam sa asi hanbí, ale my pripravujeme muzikál. Postupne to ide, takže ono to bude trvať pár rokov, kým sa to dá trochu dokopy, ale pracujeme na tom. Aj klip sme teraz dokonca spravili, ale tie klipy nás podľa mňa nebavia veľmi. Urobiť klip je veľmi ťažké. Teraz sme robili klip v ktorom hrám iba ja s Adamom a bola to sranda, ale ani neviem ako sme sa k tomu celému dopracovali. Kto to vymyslel? Ty Paťo?

Paťo: Tak bolo treba spraviť klip. Ale ja strašne dumem ešte nad tým čo si sa pýtala, prečo toto a prečo hento. Podľa mňa, tak ako sme sa na začiatku bavili, tá kapela, texty a to všetko, to nie je že my sme si spravili kapelu, no a teraz ju máme a budeme tam hovoriť o nejakých textoch, o nejakých témach a neviem čo. Vlastne my žijeme ako keby tú vec, aj tie témy a všetko okolo. Tak isto Adam žije to divadlo, a to nie je taký kontext že teraz máme kapelu a mohli by sme to teraz spojiť, nie. To samo, zvlášť, od seba nejak exituje. Nemám teraz takú potrebu to miešať nejak dokopy. A tá kapela, toto je podľa mňa veľmi dôležité, že tá kapela nie je taká, my nemáme každý týždeň míting, kedy čo ako budem robiť. Preto sú aj tie texty o tom, o čom sú, a tak sa vlastne tvorí celá tá hudba, to som len chcel dodať. Ale určite natočíme celovečerný film!

My děkujeme za rozhovor. Za nás je to všechno a jestli chcete, můžete něco sdělit fanouškům.

Adam: Ja by som chcel odkázať všetkým, ktorí pozerali tento rozhovor, aby si na instagrame našli stránku Domy pro lidi – je to iniciatíva ktorá bojuje za právo na bývanie v Prahe. Sú to ľudia, ktorí oskótovali Papirensku jedna a neskôr policajti vyhodili, a oni sa teraz snažia nejak si vyprotestovať nejaké právo na ten barák. Domy pro lidi – pozrite si čo robia, podporte ich. Včera sme hrali na ich street party a bolo to super, Je to veľmi inšpiratívne a dôležité.

Paťo: Bojujte za svoje práva! A nedostaneme sa do Maďarska.

Tabiš: Smrť fašizmu.

Rozhovor: Lucka Přepis: Kayu