Tyler the Creator predstavuje svoje nové alter ego. Tyler the Creator – Call Me If You Get Lost (Recenze)
Extravagantné, svetobežné alter-ego ikony alternatívnej hiphopovej scény, Tyler Baudellaire, prichádza s prekvapivo tvrdou nahrávkou po značne introspektívnej a sentimentálnej nahrávke Igor. Call Me If You Get Lost je však nahrávkou, na ktorej Tyler zhŕňa prakticky všetko z jeho doterajšej, bohatej, kariéry.
Ako je možné nadviazať na tak dobrý a emocionálne nabitý album, ako bol Igor? Ťažko. Avšak, Tylerovi sa to nejakým spôsobom podarilo. V prvom rade, Call Me If You Get Lost nie je koncepčný album, tak ako bol Igor. A to je asi dobre. Nadviazať na predošlý album ďalším storytellingovým konceptom by zrejme nedopadlo príliš dobre. Nový album je aj tak sčasti pretkaný rôznymi odkazmi na samého seba. Avšak, netvoria tak jednoznačný koncept ako to bolo pri nahrávke Igor.
Ústrednou tematikou cestovateľa, básnika, Sira Tylera Baudellaira, Tyler the Creator ilustruje rôzne zákutia svojej doterajšej kariéry. Od prvotných sekúnd zaujme zvláštna, Tylerovi však príznačná, produkcia, ktorá nie je ani úplne lo-fi, avšak neznie ani jednoznačne moderne. Celý album tak pôsobí jemným nostalgickým dojmom. Tento romanticko-nostalgický mód, ktorý vytvárajú inštumentály a produkcia, je párovaný s tvrdým, miestami až surovým vokálnym prejavom. Najjednoduchšou paralelou je prirovnať Call Me If You Get Lost k Tylerovmu Wolfovi, avšak, ako keby bol nahratý v roku 2021. Okrem toho však nostalgický mód dopĺňa aj DJ Drama, ktorý svojimi adlibmi vytvára atmosféru skutočnej hiphopovej nahrávky zo začiatku storočia. V niektorých momentoch síce trocha lezie na nervy, ale to sa dá ospravedlniť, najmä kvôli zámeru, kvôli ktorému je na albume.
Vizuálne, ale aj po zvukovej stránke album miestami pripomína filmy známeho mena, Wesa Andersona. Na prvý pohľad je to vskutku zvláštne prirovanie, avšak čím dlhšie sa nad tým budete zamýšľať, tým viac to začne dávať zmysel. Inštrumentály sú skutočne kvetnaté a naplnené rôznymi netradičnými, avšak nepríjemne známymi zvukmi – od budíkového samplu na Manifesto, či známym, 2000-ovým airhornom na Lemonhead. Aj samotný krátky skit, Brown Sugar Salmon ktorý sprevádzal release albumu, akoby vypadol z nahrávacieho setu filmu Grand Hotel Budapest. Ako už bolo spomenuté, Call Me If You Get Lost, nie je konceptový, naratívny album, ale Tyler okolo neho aj tak vytvára zaujímavý príbeh (dynamika krátkeho skitu Side Street a skladby Wilshire).
Alterego bohatého, životom neotrasiteľného Baudellaira však Tyler the Creator projektuje aj jeden nesmierne dôležitý aspekt, ktorý je dôležitý pre celý album. Dospelosť. Zatiaľ čo, Igor, ako jedna z najlepších rozchodových nahrávok tohto desaťročia, znel miestami infantilne, či emočne nevyrovnane – najmä tým ako sa Tyler s rozchodom vysporiadaval. Tu, prostredníctvom spomínaného alter ega vytvára okolo seba úplne inú auru. A nie je to len zmenou tematiky, pretože, dočkáme sa aj extrémne silného tracku Wilshire, ktorý po započúvaní sa do textu pôsobí skutočne tragicky a svoje miesto by pokojne našiel aj na Igorovi.
Aj pri tradičných bangroch, akými sú Lumberjack, Juggernaut alebo, kritika „instagramového aktivizmu“, Manifesto však znie Tyler menej cynicky, abrazívne a odmietavo voči celému svetu. Stále je to „I don’t give a fuck Tyler“, avšak menej nihilisticky a viac stoicky. Tento mentálny zvrat bol zjavný už aj na nahrávke Flower Boy, avšak teraz sa prejavuje úplne naplno. A vskutku, pozitívny attitude potvrdzuje aj vlastnými slovami na interlude Blessed, kedy na chvíľu vystupuje zo svojho alter-ega a spomína svoju značku Golf wang a život v posledných rokoch.
Call Me If You Get Lost je prevažne rapový album, čo môže pôsobiť sčasti odpudzujúco pre fanúšikov, ktorí na Baudellairovo lietadlo nasadli až na Igorovi, avšak ponúka dostatočne veľa miest, ktoré potešia aj nových fanúšikov. Tyler rozhodne neupúšťa od svojich neo-soulových, jazzových influences a mieša ich s tvrdými, špinavými basami. Neviem si predstaviť interpréta, ktorému by vyšlo dať na albume za sebou piesne ako Manifesto a Sweet I I Thought You Wanted To Dance. Prizvané mená ako TY Dolla Sign, NBA Youngboy, Domo Genesis, Pharell Williams taktiež potešia. Najväčším hosťovským prekvapením na album je však sloha Lil Wayna, ktorý je celú svoju tvorbu veľký hop alebo trop, avšak, Tyler z neho evidentne vytiahol len a len to najlepšie.
„Ladies and gentlemen, we just landed in Geneva. That’s in Switzerland“. Víťaz Grammy z roku 2019 svojim novým albumom rozhodne nesklamal. Ďalšie Tylerovo alter ego prichádza s novým, charizmatickým a zábavným štýlom. Call Me If You Get Lost ma osobne prekvapil návratom ku koreňom, čakal som od Tylera plne jazzovo-soulový album. Nakoniec sa však musím priznať. Je dobre, že sa tak nestalo. A možno to bude práve ďalší projekt, do ktorého sa Tyler pustí, keď Igor ešte pár rokov vyzreje. A zatiaľ hlásajte zahraničný album roka.
Text // Kubo
