Jano Jazvec: „Nová generácia poslucháčov úplne prestala riešiť žánrové škatuľky.“ (Rozhovor)
Československo je sice dávno minulostí, ale minimálně v undergroundu se začaly šiky zase dávat dohromady. Na slovenské straně na tom má zásadní podíl i všeuměl Jano Jazvec, který vzal hudební multitasking za svůj a pravidelně se převtěluje do role interpreta, bookera či produkčního. Důvodů i motivací ke Gumiho rozhovoru bylo nemálo. Jak to momentálně vypadá s nezávislou slovenskou kulturou? Daří se u našich bratrov více propojovat nadžánrové interprety? A na co se můžeme těšit na blížícím se Mýšačka Festu?
Čauko, Jano. Léto je v plném proudu, ale vy do toho stále dupete. Kolik času Ti momentálně zabírá práce na Mýšačka Festu?
Ahoj Gumi. Fu, asi aj relatívne veľa, ale neberiem to úplne tak. Viac menej každý deň spravím dačo pre to, aby sa festival dakam posunul – či už nejakým nápadom na promo, vymyslíme dajakú výzdobu do areálu atď. Hlavu mi to zamestnáva v podstate nonstop… No je to kreatívna činnosť, ktorá ma napĺňa – každá jedna vec ohľadom toho (až na administratívu, haha) ma vyslovene baví. Neviem to teda úplne špecifikovať, niekedy nad tým sedím pár hodín denne, inokedy v myšlienkach na festival strávim aj celý deň. Ide to tak nejak prirodzene.
Letos se po „zabíhacích“ ročnících v klubech vrháte na dvoudenní open air. Zvolili jste Sereď. Proč zrovna tohle město?
Vyberali sme si z viacerých areálov, no táto voľba nám prišla ako taká najtriezvejšia pre prvý ročník. Je to už zabehnutý areál, v ktorom sú majitelia zvyknutí na festivaly. Takže vedia čo a ako, aby dobre bolo, a tiež zabezpečujú väčšinu gastro časti festivalu, čo nám mnoho uľahčí. Kapacita je akurát a veľké plus je aj to, že Sereď je veľmi ľahko dostupná z Bratislavy a Trnavy – čo sú podľa minuloročných predajov naše najväčšie cieľovky. Snáď sme ich tým teda potešili, z Trnavy to dajú napr. do areálu za hoďku bajkom.
V Praze je krom United Islands dlouhodobě trochu problém s open air festivaly, protože se tvrdí, že nemají takovou atmosféru a svázanost. Funguje to takhle i u vás, že lidi vyráží někam bokem, kde se můžou focusovat jen na ty fesťáky?
Určite hej a hlavne priamo v Bratislave to ani nie je moc kde robiť. Máme tu Zlaté Piesky, kde sa robí Uprising Festival a okrem toho v podstate asi nič. Ľudia radi jazdia na festivaly mimo hlavné mesto. Môžu tam nachvíľu úplne vypnúť a užiť si to naplno. Festival je vždy taká malá dovolenka.
Mýšačku registruju někdy od covidu a působí na mě jako dost výrazný movement. Máte nějaký pilíře, na kterých stojíte? Co jsou pro vás nejdůležitější hodnoty a motivace, proč tuhle crew držíte?
Mýšačku sme pôvodne založili ako taký „label” pre kapely Tatrofka, Brizolit a Priama Čepel. Kto nás pozná, tak vie, že sa tam striedame tí istí členovia dookola – Brizolit a Priama Čepel dokonca tá istá štvorica, iba sa switchneme basák a vokalista, v Tatrofke potom nabíha ešte Alan z Distantu. Kto nepoznal, tak už teraz mu musí byť jasné, že to je jeden veľký covidový joke a side project, s ktorým sme sa chceli baviť a určite nie vymýšľať nejaký festival.
Naše hodnoty a ideály asi menovať ani nemusím. Myslím, že sú a od začiatku boli jasne čitateľné medzi riadkami. No a my sme vlastne radi hrávali s kamošmi z undergroundu, ktorí s nami tieto hodnoty zdieľajú – bol to taký presah, že kým všetci sa chceli žánrovo škatuľkovať, tak my sme si robili akcie skôr podľa toho, s kým si rozumieme. Tak sme sa na jednej akcii stretli black metalisti, thrasheri, raperi, hardcoráci a technári a bol z toho Mýšačka Fest ver. 0.1312, ktorý sa odohral 11. 3. 2023 v bratislavskej Fuge. A to sa potom celé tak prirodzene vyvinulo do open airu. Nebolo to vôbec plánované, no nesmierne sa z toho tešíme.
Líbí se mi, že se vám daří přirozeně spojovat interprety napříč žánry, o což se v rámci Klubovny taky snažíme. Zdá se Ti, že je přirozená symbióza napříč slovenským undergroundem přirozenější než třeba u nás v Čechách?
Ja si myslím, že už je to tak nejak prirodzené všade. Nová generácia poslucháčov/návštevníkov úplne prestala riešiť žánrové škatuľky a proste to je konečne iba jeden celok – hudba. Samozrejme stále sa nájdu elitisti a stále sa nájdu žánre, ku ktorým to tak trocha aj patrí. Veľa ľudí si ale radi dajú všetko. Ja napr. tiež si pustím čokoľvek od techna cez hyperpop po hardcore až black metal. Idgaf man, keď je to dobré, tak daj sem. Samozrejme na Mýšačke by sme asi úplne nemohli spojiť Hellish Crossfire a Dušana Vlka, no vo vlastných playlistoch? Prečo nie.
Vraťme se ještě k United Islands. Řešili jsme spolu pár interpretů kvůli bookingu a ten peloton byl docela rozsáhlej. Koho všechno aktuálně bookuješ, zastupuješ a jak jsi se k tomu dostal?
Vždy, keď sme chodili niekam hrávať, tak som naše koncerty bookoval a riešil ja. Dva roky dozadu sme išli naše prvé minitourko s Duškim a RNZ, minulý rok sme ho potom mali už trocha rozsiahlejšie. A tam som sa vlastne k tomu dostal, že sme si ťapli s oboma, že budem ich bookingy riešiť ja. Momentálne mám pod sebou teda okrem našich kapiel ešte Dušana Vlka s Rudom (ktorý hráva aj sólo sety), RNZ, Prezidenta Lourajdera, DETI, Zandomeho. Asi ešte pár mien časom pribudne.
Když jsem byl loni na Sharpe v Nové Cvernovce a posléze i v Kulturáku v Bratislavě, okamžitě mě zaujala výzdoba klubů. Duhové vlajky, anti-nazi nálepky,… Člověk okamžitě viděl a cítil, že asi dost intenzivně řešíte svobodu vyjádření pro alternativní kulturu a práva komunit. Jaká je v tomhle ohledu situace teď?
Mám pocit, že v tom robíme každým rokom nejaký krok smerom dopredu. Sú to také baby steps, ale komunita je stále silnejšia, viac zomknutejšia a rastie. Zároveň si ale nemyslím, že tu toho na Slovensku veľa zmeníme, tieto naivné predstavy ma opustili už dávno. Vieme si tu takto ale aspoň vytvoriť nejaké ostrovy, na ktorých sa ľudia môžu cítiť bezpečne.
Stojíš i za famózním prostorem Pink Whale, který nedávno částečně shořel. Jak se vám daří dávat tu škodu dohromady?
Áno, dobre hovoríš, Pink Whale je môj full time job a je to jedna z najlepších vecí, aké ma v živote stretli. Chcel by som aj takto verejne celému nášmu tímu vyjadriť vďaku za to že sú, akí sú. Tak dobre som sa necítil asi nikde. Škody sa nám pomaly darí dávať dokopy, z veľkej časti je už väčšina vecí opravená a plne funkčná. To samozrejme aj vďaka ľuďom, ktorí nám prispeli cez Donio – to bolo dačo neuveriteľné. Myslím, že po lete by mohlo byť všetko naspäť v starých kolajách a môžeme sa zase začať venovať zveľaďovaniu priestoru.
Okolo Pink Whale šly různé teorie ohledně té nešťastné události… zeptám se upřímně. Myslíš, že to, co se stalo, byla spíš náhoda, nebo je to důsledek toho, že někomu ležíte v žaludku?
Vyzerá to tak, že to bolo zapálené neúmyselne. Viac asi o tom ale asi nemôžem, keďže je to stále vo fáze vyšetrovania.
U Tatrofky i Brizolitu mě vždycky bavilo, že dokážete hodně rychle zareagovat na aktuální témata, dělat v podstatě reakční songy. Pokud chcete na nějaké konkrétní téma zareagovat, jak dlouho proces trvá?
Vždy to bolo do pár dní. Teraz sa ale sústredíme na nové materiály so všetkými našimi kapelami, takže venujeme čas najmä tam. Robí sa nové Tatrofka EP, pomaly začínajú práce na novom Brizolit albume. Popri všetkej práci apod. už takéto reakčné songy moc nestíhame. Každopádne, čoskoro by mal vyjsť nový release Priamej Čepele, chcem vidieť 2-step!
Společně s Alanem jste přivedli a nedávno vzkřísili brand Hatori Hanza, což je i pseudonym, který Alan použil na skvělé Glebově desce Gauč Storytelling. Jaký s ním máte aktuálně plány? A kolik kolekcí do budoucna plánujete?
Vždy to bolo random a asi aj stále bude. Dostali sme nápad a spravili sme to. Príp. keď sme si spomenuli, že sme už dlho nič nedropli, haha. Po covide sme trocha zakapali a bola tam medzičasom asi iba jedna kolekcia. Teraz v júni sme spravili novú, ktorá je už z veľkej časti vypredaná, takže čoskoro asi zase vymyslíme niečo nové.
Jak na Tebe naopak působí česká scéna? Ať v tom dobrém, nebo horším…
Vieš čo, priznám sa, že momentálne sa už v českej scéne až tak neorientujem. Snažím sa to sledovať, no je toho kopa, stále vychádza dačo nové. Každopádne nematkovo pár fantastických mien, čo mi teraz napadá, sú napr. Arleta, PAST, post-hudba, Dukla, Hopes, Hyacinth, Anna Vaverková, THC Luna G, Cringe Prince, naši bros Silent Generation, SCOOP sú skvelí. Extrémne cením kolektívy ako Thrash Nightmare Promotion, Kreas Promotion, Hluch Crew. Je tam toho u vás veľa dobrého, no zároveň je tá scéna tak o polovicu väčšia ako u nás a tým pádom veľa vecí ide mimo mňa, lebo to proste nezaregistrujem.
SLEDUJ KLUBOVNU
