Haiden Henderson: „Veľa z týchto piesní sú ako stránky z môjho denníka.“ (Rozhovor)
A predsa len pre vás máme ešte malé prekvapenie! Okrem toho, že sme sa zapotili na koncerte Haidena Hendersona v Prahe, sa nám tohto amerického speváka podarilo pred koncertom vyspovedať. čo nám Haiden prezradil zo zákulisia svojej tour?
Vitaj v Prahe! Nie si tu po prvý krát.
„Druhý krát!“
Toto je však tvoja prvá headline tour.
„Áno, čo je obrovský rozdiel.“
Vidíš nejaké rozdiely medzi americkou a európskou tour? Sú fans možno nejak rozdielni?
„Veľmi rozdielni, celkom prekvapivo rozdielni. Myslím si, že všetci, čo chodia na koncerty tu v Európe sú viac nadšený, že tam sú a v určitom smere si myslím, že je to preto, lebo menej amerických umelcov touruje Európu, takže vždy keď sem prídem, ľudia vyzerajú byť veľmi vďační, čo to celé robí viac vzrušujúce. V Amerike… Vidíme toľko koncertov v Amerike, stále a kedykoľvek, čo to robí viac priemerné. Fanúšikovia ťa očakávajú v Amerike, ak to dáva zmysel.“
Je pravda, že sa veľmi tešíme, keď sem niekto zavíta. Je to určite raritnejšie mať tu amerických interpretov.
„Tiež si myslím, že to máte v kultúre. Všetci sa zdajú mať celý čas veľa zábavy, ľudia plačú, žijú v momente. Myslím si, že v Amerike je to trochu ťažšie.“
Máš obľúbené mesto v Európe, kde sú gigs najlepšie?
„Uuuu, uvidíme, aký bude dnešný večer! Praha bola jedna z mojich najobľúbenejších shows na začiatku roka, laťka bola nastavená vysoko, počas VIP´s som im hovoril, že Praha bola prvá show v Európe zo začiatku roka, kde som si povedal: „Oh wow! Tu by som mohol hrať vlastnú show a ľudia by prišli.“ A to bolo len keď som bol predskokan. Tiež milujem Paríž, Paríž bol taká strašná zábava, publikum je vždy veľmi, veľmi divoké a hlasné. Čo ešte… Berlín, ten bol super. Predstavoval som si Berlín trochu utlmenejší, práve preto, lebo je to jedno z hlavnejších miest, kde je veľa hudby, som si myslel, že budú tichší, trochu cool, ale bola to zábava! Takže Berlín, Paríž a možno Praha, uvidíme.“
Tvoja nová EP zazrela svetlo sveta, čo bola tvoja inšpirácia pre túto nahrávku?
„Moja inšpirácia… Mal som rozchod s mojou najlepšou kamarátkou, a náš vzťah sa dosť skomplikoval, stal sa ku koncu romantickým, a v tom bode to z ničoho nič skončilo. Bez akejkoľvek konverzácie, bez uzavretia, nič, z ničoho nič sme už neboli ani kamaráti, ani milenci, proste nič, akoby sme ani nikdy neboli v živote toho druhého. A na vrchol toho to skončilo v zlom, a tento celý projekt je o tej celej ceste uvedomenia si „Oh, počkaj sekundu, myslím si, že ťa mám rád viac než kamarátku. Oh, počkaj, myslím si, že ťa milujem. Počkaj chvíľu my sa už nebavíme? A teraz hovoríš všetky tieto veci o mne, ktoré ani nie sú pravda?“ Celý tento projekt je jedna veľká cesta, ktorou som si prešiel.“
Tiež som sa chcela spýtať, tvoja hudba perfektne mixuje emocionálnu zraniteľnosť a chytľavé melódie, ako trafíš ten perfektný balans, keď tvoríš hudbu?
„Vlastne ani neviem. Naozaj mi záleží na melódiách, preto milujem popovú hudbu, určite som pop girlie, napríklad milujem Britney Spears, Justina Biebera a milujem veľmi chytľavé veci. Niečo, čo som si vždy všímal na veľkých popových skladbách, je, že keď je song chytľavý, spravia lyrics veľmi, veľmi jednoduché, a nie sú veľmi konkrétne. Tomuto som nikdy nechápal, myslel som si, že keď máš super melódiu, tak môžeš povedať čokoľvek chceš, lebo ľudia budú počúvať aj tak, pretože je to chytľavé, tak aspoň povedz niečo hlboké, niečo reálne, niečo veľmi špecifické. A toto je len môj pohľad na vec, začnem melódiou a potom nájdem tú najkonkrétnejšiu, najhlbšiu a veľmi pravdivú vec, ktorú chcem povedať.“
Keď vystupuješ, je tu nejaké lyrics, ktoré ti stále dávajú zimomriavky, alebo ťa zanechajú veľmi emocionálneho, keď ich spievaš?
„Áno, song „good TV“ z novej EP je vždy náročný vystupovať, vždy je veľmi drsný a hlboký. Taktiež song „AA“ je tiež dosť drsný, vždy keď ho spievam, je to ako čítať môj denník. Veľa z týchto piesní sú ako stránky z môjho denníka.“
Späť k tvojej tour, zvolil si rôzne témy a dress codes pre rôzne zastávky tejto tour. Ako ťa to napadlo?
„Videl som ľudí robiť to už predo mnou, robiť témy na obliekanie sa, ale nezdalo sa mi, že by to robili veľmi oficiálne. Je to vždy skôr, toto je vibe a môžete sa tak nahodiť. Hodíš si to na instagram storku a niekto to uvidí, niekto nie. A ja som sa spýtal samého seba, prečo to nespraviť ako hotovú vec? Chcem tomu dať názov, chcem pre to spraviť grafiku, a natočiť si ľudí v ich fitoch, postnúť to online a podobne. Chcel som to spraviť vážnejšie, než to, čo som videl v minulosti. A hlavný dôvod, prečo som to chcel zrealizovať, je ten, že keď ja sám chodím niekam, cítim sa ako teenagerka, ktorá si nemá čo obliecť a hrabe sa vo svojom oblečení a panikári, že v tej skrini vôbec nič nieje! Takže týmto som chcel vyriešiť problém nie len pre seba, ale aj pre mojich fans. Chcem, aby sa cítili, že zapadajú, aby sa cítili, že niekam patria.“
Čo je tá jedna vec, čo väčšinou robíš pred tým, než vyjdeš na stage, nejaký pre-show rituál?
„Vačšinou vypijem redbull, aby som nebol unavený, zapnem moje obľúbené pesničky, to ma vždy nabudí, kopnem do seba shot tequily, iba jeden! Ani to nezacítiš, je to proste len súčasť rituálu. A potom ja a kapela máme pokrik, ktorý robievame. Videla si High School Musical? Robíme tímový pokrik odtiaľ: „What team? Wildcats! What team? Wildcats!…“ Potom sa poťapkáme po chrbtoch, vyhypujeme jeden druhého a ideme na stage. Myslím si, že High School Musical formoval celú generáciu, a Twilight taktiež!“
Vspomínaš si na nejakú vtipnú interakciu s fanúšikmi? Niečo, čo ti zostalo v pamäti a rád na to spomínaš?
„Je ich až priveľa, fan projekty boli veľmi vtipné, milujem akokoľvek divný mám vzťah s mojimi fanúšikmi, robia si zo mňa stále srandu a ja si robím srandu z nich, ako keď máš crush na niekoho na základke a robíš mu naschvál zle, je to presne ten typ vzťahu, kedy si navzájom zo seba robíme srandu a je to z lásky, a milujem to! Takže tie fan projekty, držia hrozné fotky mojej tváre nad hlavami, je to hrozne hlúpe a vtipné zároveň, a vo všeobecnosti ceduľky, čo si chystajú na koncerty. Sú to najviac neslušné, čudné, šialené veci, čo len môžeš napísať na ceduľu.“
Keby si mohol spolupracovať s akýmkoľvek umelcom živým či mŕtvym, kto by to bol?
„Nie, že by som s ním spolupracoval preto, že si myslím, že som dobrý, proste chcem byť v rovnakej miestnosti ako on, jeden z tých ľudí je Elvis Presley, som ním fascinovaný. A niekto, kto ešte žije, Lana del Rey! Milujem Lanu!“
Keď sa pozrieš do minulosti, mal si už ten moment, kedy si si povedal: „Áno, dokázal som to.“?
„Nie, nemyslím si. Nedovolím sám sebe si to myslieť. Nebola by to zlá vec do budúcna, ale práve teraz to tak necítim, dokým možno toto všetko neskončí. Takže si myslím, že prídem domov z tour a proste sa rozplačem, a budem super depresívny, lebo toto všetko mi bude naozaj chýbať. A keď som na pódiu, jediné, na čom mi záleží, je, aby sa ľudia bavili.“
Naučil si sa niečo o hudobnom priemysle, o čom ťa nikto pred tým nevaroval?
„Všetko trvá omnoho dlhšie, než si myslíš, že to reálne trvať bude. Trvá to roky a roky robenia len tejto práce. A musíš s tým zaobchádzať ako tvojou top prioritou. Tvoj personálny život, tvoje vzťahy môžu trpieť, lebo musíš byť stále na ceste, upisuješ sa na to byť osamelý a je to celkom smutný pohľad na vec, ale ak to, čo robíš, miluješ, tak ti to všetko vynahradí a myslím si, že to stojí za to.“
A na záver moja posledná otázka, popíš bez kontextu alebo vysvetlenia svoj ďalší projekt iba tromi slovami.
„Ešte som to nezačal písať, ale poviem ti to tak, ako si myslím, že to bude vyzerať. Bude to určite sexy, bude to veľmi introspektívne a tajomné.“
Nejaké slová pre fanúšikov alebo niečo, čo by si chcel vypustiť do sveta?
„Do sveta? Žiaden stres, haha. Som vďačný, že tu môžem byť, niekedy sa cítim ako falzifikát, lebo mi príde neuveriteľné, že ľudia prišli vidieť koncerty, neuveriteľné, že vedia texty mojich piesní. Žijem svoj sen a za to ďakujem, ďakujem, ďakujem. A bežte si pozrieť Twilight! Ďakujem!“
Rozhovor proběhl během pražské zastávky turné. Report z koncertu si můžete přečíst zde. Tímto děkujeme Live Nation za možnost a za podporu a vidíme se zas příště! Rozhovor zpracovala Kayu.
