Bývalý spevák Eskimo Callboy pritvrdzuje na svojom debutovom albume GHØSTKID (Recenze)

Na nemeckej metalcorovej scéne v lete došlo k „futbalovým prestupom“. To The Rats and Wolves „predali“ svojho speváka do Eskimo Callboy, Sushi, bývalý spevák „eskimákov“ využil túto situáciu a zvyšných členov kapely vzal pod svoje krídla. Vzniká tak temný a seriózny metalcorový počin GHØSTKID.

GHØSTKID sa nedá nespomínať jedným dychom s Eskimo Callboy. Nový projekt bývalého člena tejto kapely je serióznejší a temnejší oproti tomu, na čo sme boli zvyknutí. A zatiaľ čo Eskimo Callboy ďalej robí uletený párty metal GHØSTKID stavia na dospelej, nasranej atmosfére. Elektronické prvky síce nikam neodišli, no dopomáhajú albumu znieť temnejšie. Na celom albume je okrem toho cítiť silnú inšpiráciu „arénovým“ metalom a metalcorom, ktorý celkovým soundom nápadne pripomína najnovšie počiny Bring Me The Horizon.

Sushi na debutovom albume GHØSTKID síce hudobne koleso nevynašiel (a čakal to od neho vôbec niekto?) no s náradím čo má pracuje mimoriadne precízne. Popri výborne spracovaných industriálno-numetalových riffoch väčšinu práce odvádza najmä Sushi so svojimi vokálmi. Sushi má vo svojom repertoári naozaj všetko od démonicky nízkych growlov, cez príjemné cleany až po utýrane znejúce screamy. Nebojí sa však ani rapovať a všetko toto vytvára jeden solídny moderný metalcorový album. Aby toho nebolo málo dočkáme sa aj výpomoci od mien ako Marcus BischoffHeaven Shall Burn, či Johnny 3 Tears, člen raprockového Hollywood Undead.

Aj napriek Sushiho bravúrnym vokálom však zvyšok inštrumentov nehrá „druhé husle“. Z produkčného hľadiska je GHØSTKID spracovaný mimoriadne dobre, produkcia dáva gitarám ten správny metalový cveng. Táto kombinácia s už spomínanými BMTH-podobnými riffmi zaručuje momenty kedy si nejeden človek bude lámať hlavu pri moshovaní. Bubny sú tu predsalen trochu „basic“ ale plnia svoju úlohu. Veľkú časť ponurej atmosféry albumu tvorí temná a trochu chaotická elektronická produkcia. Dočkáme sa však aj žánrových vybočení, napríklad na ZERØ, kde počuť silnú inšpiráciu 80’s synthwavom, ktorý náhle rozbijú agresívne chugovacie riffy. Podobne ladený je trapový THIS IS NØT HØLLYWØØD, kde elektronika prevezme verše a metalového zvuku sa dočkáme až v refréne. Mimochodom, zrejme najlepším refrénom na albume.

Jediným prešľapom na albume je v mojich očiach pieseň CØLD WØRLD, kde sa Sushi pokúša o melodickú baladu, ktorá sa však za celú svoju dĺžku nikam neposunie. V konečnom dôsledku tak pôsobí ako trojminútový interlude a pri jeho umiestnení skoro na konci albumu trocha celkový kazí dojem na miestach, kde by album mal byť najsilnejší.

GHØSTKID je však aj napriek tomu solídna doska moderného metalu a aj keď neprináša nič nové, tak robí to čo robí extrémne dobre. Sushi je vo svojej životnej forme a k tomu mu dopomáha aj serióznejší, temný kabát v ktorom vyniká jeho chaotická osobnosť. A ak svet dá, tak Sushiho s kapelou možno uvidieť na jar 2021 na Fajtfest Help Party II, či neskôr v zime v Rock Café pod taktovkou Rock For People.

Text // Kubo

13. 2. 2013 – v toto na oko banální datum vzniklo něco, co z původního skromného a ne úplně sebevědomého článku přerostlo v nynější podobu. Právě v tento den totiž světlo světa poprvé spatřila Klubovna. Z původně hudebně publicistické rubriky na jednom z webzinů vznikl samostatně soběstačný projekt, který se však snaží navázat na původní ideu. Nedělat ze svých fanoušků pouhé bezduché konzumenty, ale aktivní součást celého mimořádně interaktivního projektu.

Sleduj nás na: