Americká poppunková partička Knuckle Puck so svojim tretím albumom prináša do sveta potrebnú dávku pozitivity, babieho leta a v dnešnej dobe toľko potrebného optimizmu. 

20/20 je od svojej prvej sekundy prekvapivo pozitívna nahrávka postavená na nákazlivých refrénoch, ktoré je obtiažne dostať z hlavy aj niekoľko hodín. Nepamätám si, kedy naposledy som sa takto bavil pri počúvaní takpovediac čistokrvného poppunkového albumu. Poslucháčov čaká 35 chytľavých minút a v dobe aká je vo svete… Vďakabohu za tak optimistický album.

Titulná pieseň 20/20 udáva tón celého albumu, je to optimisticky ladená poppunková pieseň s hymnickým refrénom, ktorý rozpráva o tom ako je všetko pominuteľné (ale v tom dobrom slova zmysle). Hneď po tejto piesni nasleduje prvý vydaný singel albumu Tune You Out, ktorý textovo rozhodne nevychádza zo zaužívanej škatule v ktorej sa Knuckle Puck nachádza, no robí to tak dobre, že je znova extrémne obtiažne si minimálne nepokyvkávať hlavou a nohami. 

Po týchto dvoch piesňach sa na albume objavia dve, zrejme najlepšie prevedené piesne celej nahrávky a bezpochyby poppunkové piesne roka – Sidechain a Earthquake. Prvá menovaná pieseň obsahuje hádam najchytľavejší refrén celého roku a ustálila sa v mojom playliste na pekných pár dní. Ak Vám nevadí niekedy až prehnaná infantilnosť poppunku, tak už len kvôli týmto dvom piesniam sa oplatí vypočuť si tretí album Knuckle Puck. Earthquake sa svojim refrénom minimálne vyrovnáva predošlej piesni, ak nie ju ešte o fúz prekonáva. To je už asi len na Vás. Earthquake je hymna o letnej láske akú si dokáže vysnívať iba mladícka poppunková kapela. 

Duo RSVP a Breathe kde poteší prítomnosť Dereka Sendersa z kultovej Mayday Parade rozhodne nepodlieza vysoko nastavenú latku predošlých piesní a drží sa našliapnutého kroku na poppunkový album roka. Celá nahrávka je postavená na refrénoch a rozhodne sa nehanbí si to priznať. RSVP ženie dopredu náhlivý refrén ktorý kontrastuje s predošlou piesňou Earthquake, pretože rozpráva o trpkom rozchode a vyrovnávaním sa s ním. Naopak Breathe je feel good hymnou, plnou optimizmu aj keď svet nejde takým smerom ako by sme si všetci predstavovali. V tak turbulentnom roku ako je práve tento nesmierne poteší.

Neskôr 20/20 miestami stráca paru, ako keby korenia na chytľavé piesne predsa len kúsok chýbalo. Druhá polovica albumu rozhodne nie je zlá, no oproti prvej polovici mierne vybledne. What Took You So Long? a Into The Blue chvíľku pokrívkavajú a oproti silnému začiatku trocha strácajú paru.

Následne Green Eyes (Polarized) vybáča zo zaužívanej verš-refrén-verš šablóny a exploduje do veľmi podareného emóciami nabitého refrénu. Predposledná pieseň True North sa vracia k predošlým, v mojich očiach menej zaujímavým piesniam, no stále sa drží nastoleného, minimálne decentného štandardu. Záverečná balada Miles Away je klasický Knuckle Puck špeciál uzatvorenia albumu atmosférickým spomalením, tak ako to bolo aj na ich predošlých dvoch nahrávkach. Miles Away uzatvára album viac než slušne a aj keď nedosahuje výšin ako to bolo pri Untitled (z albumu Copacetic) rozhodne sa v tvorbe Knuckle Puck nestráca.

20/20 neovplýva prílišnou kreativitou a chuťou vybočiť zo zaužívanej poppunkovej škatule, no s náradím, ktoré sa v nej nachádza zaobchádza viac než dobre. Obsahuje piesne, ktoré možno označiť za žánrové highlighty a aj keď v druhej polovici Knuckle Puck dochádza energia produkovať zapamätateľné a silné refrény je to veľmi príjemný album na vypočutie. Jeho sila tkvie v naivnom optimizme, pozitivite a s vervou užívať si život taký aký je. Knuckle Puck si vybrali veľmi dobrý rok na vydanie tak slnečne ladenej nahrávky pretože aj napriek svojej nepochybnej kvalite, v ktoromkoľvek inom roku by zrejme zapadol medzi kvantá podobných poppunkových albumov. 

Text // Kubo