Grungový revival každým rokom naberá na sile. A aj keď je novodobá grungová scéna silno spätá so shoegaze kapelami ako DIIV alebo Whirr, tak Teenage Wrist prichádzajú so svojou verziou grungu. Tentokrát v objatí s emo a popom.

Teenage Wrist vystrelili na scénu debutovým albumom Chrome Neon Jesus, ktorý sa niesol hlavne v charakteristickej shoegaze atmosfére, cez ktorú vykukovali emo korene. Druhý album si svoje korene ponecháva, ale shoegazu je menej a grungu a ema o štipku viac. Za zvukový posun môže najpravdepodobnejšie odchod hlavného speváka, čo však kapele, chvalabohu, paru neubralo. A zatiaľ čo sa prvý singel Silverspoon ponáša na prvý album, drží sa známeho stredného tempa v zasnených, špinavých gitarách a nostalgicky ťahavými vokálmi, bol to hlavne druhý singel, ktorý dvíhal obočia.

Osobne som si nevedel predstaviť album, na ktorom fungujú tak polaritné piesne ako sú práve Silverspoon a eponymná pieseň. Opak je však pravdou a Earth is a Black Hole prekvapuje svojou diverzitou, v ktorej však stále počuť familiárnu melanchóliu a nostalgiu, ktoré túto kapelu od jej vzniku charakterizovali. Teraz atmosféru miestami dopĺňaju aj závany mladíckeho hnevu.

Tak či onak, sú pocity z albumu veľmi pozitívne. Earth is a Black Hole sa nedá popísať inak ako dokonalý rozchodový album. Spomínaná kombinácia nálad tomu ani nedáva inú možnosť. V tomto prípade za zmienku stojí High Again, ktorá je pre mňa prekvapením albumu. Zapôsobí svojim love-hate textom adresovanému drogám, avšak prekvapí svojim cukríkovým, popovým refrénom. Najlepší spôsob ako sa utopiť v spomienkach. A hej, veď aj láska je droga, nie?

Druhý počin tejto kapely však rozhodne nie je zjednodušovaním tvorby tak, aby kapela pôsobila prístupnejšie a rádiovejšie. Takýto milý throwback na pop-rockové balady pôsobí dostatočne autenticky a popravde, neskutočne ho žeriem. Ak sa niekomu máli trocha energie, tak ho poteší hneď salva ďalších dvoch piesní. Wasting Time a už spomínaná pieseň Earth is a Black Hole sú oproti High Again ako vytrhnutie zo sna.

Odchod hlavného speváka kapele paradoxne podľa môjho názoru pomohol. Anjelský hlas Kamtina Mohagera síce bude do budúcna chýbať, avšak gitarista Marshall Gallagher sa svojej novej roly speváka chytil bravúrne. Ak niekomu chýba zvuk Teenage Wrist z predošlého albumu, tak bývalý spevák už minulý rok spustil nový projekt – Heavenward, ktorý začína tam, kde starý Teenage Wrist skončil.

Ale naspäť ku Earth is a Black Hole. Očakávania po debutovom albume boli vysoké a Teenage Wrist latku nepochybne nepodliezli. Melancholická, ťaživá atmosféra spolu s nostalgickou popovou melodikou vytvára druhom albume tú najpríjemnejšiu ťaživú atmosféru aká môže existovať. Do budúcna ostáva už len dúfať, že kreatívny proces neodišiel aj s bývalým spevákom.

Text // Kubo