Ako predkapelu sme si mohli vychutnať veľmi dobre vybranú kapelu „Aaron Buchanan & TCC“, ktorá bola hudobne to pravé orechové na správne rozpálenie davu. Z celého koncertu je určite nevyhnutné vypichnúť moment, keď spevák prehlásil: „Teraz urobíme niečo, čo ste tu ešte nikdy nezažili“ a svoje slovo patrične dodržal. Vliezol do davu pekne po dvoch a následne na rukách divákov urobil stojku na hlave. Tento kúsok bol, samozrejme, sprevádzaný patričným aplausom a krikom všetkých divákov s otvorenými ústami. Potom kapela zahrala poslednú skladbu a uvoľnili pódium pre hviezdy večera.
Technici RR odokryli svetlá v tvare správnych rock’n’roll-ových bleskov, kapela nabehla a spustila. Prvý song som ešte strávil v ústraní pri zvukárovi a jemne sa pohupoval v jeho rytme. Keď však spustili pecku „Walk“ tak som sa už neudržal. Nekompromisne som vykročil jasným smerom k pódiu a kto stál v ceste mal proste smolu. Po pravde, musel som sa prehrnúť cez niekoľko desiatok namačkaných ľudí, nechávajuc za sebou početné nadávky. Hold, niekedy si človek nevyberie. Toto je hudba, ktorú nemôžeš len počúvať. Tú musíš žiť!
Ako títo šarmantní severania začali, tak aj pokračovali a „kotel“ pod pódiom rástol s každou skladbou. Na rozdiel od bežného moshpitu, na ktorý som zvyknutý z koncertov While She Sleeps a pod., bolo v tomto prípade citiť nežnost a až mládežnickú radosť. Počas koncertu, samozrejme, nemohli chýbať pecky ako „Everybody Wants To Be An Astronaut, Tommy Gun, Underwear“ alebo „Addictive“ v absurdne komickom akustickom prevedení.
Okrem svojich skladieb nás však kapela prekvapila aj niekoľkými covermi z čias jej začiatkov. Dokonca nás aj nechali vybrať si či chceme Iron Maiden alebo Metallicu. K môjmu osobnému potešeniu vyhrala Metallica (Orion).
Hviezdy s Conorom McGregorom za basou nám predviedli, že sú skutoční majstri svojho remesla a každý hudobník v sále mohol vidieť, že títo chlapi to majú v krvi. Nemožno im uprieť fakt, že celá kapela stojí na frontmenovi a spevákovi Adamu Grahanovi. Počas koncertu niekoľkokrát spomenul, že dnešný večer (streda) je vo Švédsku malá sobota, a teda pre nich je to rozhodne „Roadie Friday“. Čo znamená, že další deň nehrajú a môžu sa zrúbať ako dobytok.
Adam si veľmi dobre uvedomuje silu svojho charizmatického hlasu a presne vie ako si podmaniť priazeň každého, kto ho vidí a počuje. Jeho prejav na pódiu je tak sebaistý, že by mu ho mohol každý hudobník závidieť. V jednej chvíli ma napadlo, že sa tento chlapík musel narodit priamo pre stage…
Na záver sa s nami kapela rozlúčila hlavným hitom „Babe“, ktorým urobili jasnú bodku za svojim vystúpením, zbalili sa a o pol hodinu neskôr už brázdili po klube ako skutoční rockeri.
Text: Grichard
Foto: Natmikk